Daseinsanalýza, psychoterapia, ktorá sa stará o to, aby človek mohol naplňovať svoje bytostné možnosti a tak byť sám sebou. Je starosťou o bytie druhého, ktoré sa vždy a pôvodne týka bytia spoločného. Prirodzeným rozhovorom otvára do bezprostrednosti a pravdy života. Vyhýba sa exaktnej, odosobnenej reči konceptov a diagnóz, práve tak ako jednostrannému metodickému uvažovaniu a technickému zaobchádzaniu, ktoré napriek tomu, že môže byť užitočné, prináša redukciu bohatstva jedinečného života. Život je sebapresahujúci, preto k daseinsanalýze nepatrí len starosť o to byť sám sebou, starosť o vzťahy a o spoločenstvo, ale aj otvorenosť k ľudskej duchovnosti. Daseinsanalýza tak svojou starosťou o slobodné, jedinečné i spoločné bytie presahuje rámec psychoterapie a stáva sa starosťou o dušu, ako je popisovaná i realizovaná v intenciách fenomenológie (Jan Patočka) i psychoterapeutickej výcvikovej skúsenosti (Jiří Růžička).

Daseinsanalýza má svoje korene vo fenomenológii a v ontológii, verne zostáva pri veciach samých, vytvára a poskytuje priestor tomu, čo je bytostné, počiatočné a tým zakladajúce. Tým prekračuje medze psychoterapie a stáva sa starosťou o dušu.
Terapeut v daseinsanalýze hľadá prirodzené stretnutie s klientom ako človekom. Nie je vševediacim odborníkom, ale sprievodcom klienta, ktorému vhodne vedeným rozhovorom pomáha zisťovať, či sa v živote riadi svojimi vlastnými alebo viac zvonku danými vodítkami. Terapeut sa nezaoberá diagnózami, ale tým, ako sa klientovi žije a aké má potreby a túžby, a sprevádza ho na ceste k slobode.
Rozhovor prebieha bežným ľudským jazykom, filozofické východiská zostávajú v pozadí.